XVII. Svetové stretnutie mládeže
23. – 28. júla 2002, Toronto, Kanada
V našom krátkom a stručnom prehľade svetových stretnutí mládeže sme sa dostali k tomu, ktorý sa konal od 23. do 28. júla 2002 v kanadskom Toronte.
Jeho témou bol citát z Matúšovho evanjelia „Vy ste soľou zeme… Vy ste svetlom sveta“ (Mt 5, 13-14).

Stretnutia sa zúčastnilo okolo 700 tisíc mladých z celého sveta.
Toronto, ktoré je obrovským multikultúrnym mestom sa na jeho začiatku zdalo chladné, avšak záver stretnutia prebudil aj toto spiace mesto a celú Kanadu.
Pred Jánom Pavlom II. stála výzva čo povedať mladým na začiatku tretieho tisícročia, na začiatku poznačenom strašným teroristickým útokom v New Yorku.
Počas sobotňajšej vigílie v Downsviev Parku im vo svojom príhovore povedal: „…v nadšení vašej mladosti intenzívne v sebe cítite a svedčíte o tom aj vašou prítomnosťou tu dnes večer, že iba Kristus je tým základným kameňom, na ktorom sa dá pevne postaviť budúcnosť vlastného života.
Iba Kristus poznaný, kontemplovaný a milovaný, je verný priateľ, ktorý nesklame, ktorý je spoločníkom na ceste a ktorého slová hrejú pri srdci. (por. Lk 24, 13-35).
V 20. storočí sa často stalo, že človek si myslel, že sa môže zaobísť bez tohto základného kameňa pokúsiť sa vybudovať civilizáciu bez Boha, a skončilo to tak, že človek ju postavil proti sebe!
Očakávanie, ktoré ľudstvo prežíva uprostred toľkých nespravodlivostí a utrpení, sa splní v novej civilizácii v znamení slobody a pokoja.
No na jej realizáciu je potrebná nová generácia budovateľov, ktorí budú hnaní nie strachom či násilím, ale naliehavou potrebou pravej lásky a dokážu tak stavať kameň na kameň, aby budovali mesto človeka, mesto Boha.
Dovoľte, milí mladí priatelia, aby som povedal, že verím, že týmito budovateľmi musíte byť vy!
Vy ste muži a ženy zajtrajška, vo vašich srdciach a rukách spočíva budúcnosť. Vám Boh zveruje úlohu. Je ťažká, ale vznešená, spolupracovať s ním na budovaní civilizácie lásky“.
Tento odkaz, síce starého a chorého no vnútorne stále mladého pápeža, odprevádzal mladých z Toronta do svojich domovov.
Mladí cítili, že Cirkev a svet s nimi počíta. Že nie sú iba anonymnou masou.

