21. – 24. augusta 1997, Paríž, Francúzsko

V roku 1997 sa Svetové stretnutie mládeže opäť vrátilo do Európy. A to do Paríža.

Heslom stretnutia bolo: „Učiteľ, kde bývaš? On im odpovedal: „Príďte a uvidíte“.

Do hlavného mesta Francúzska zavítalo jeden milión sto tisíc mladých.

Program dňa mládeže sa riadil modelom putovania. Tieto pútnické cesty boli inšpirované francúzskym liturgickým teológom Louisom Bouyerom, ktorý napísal, že každá významná kresťanská udalosť by mala byť zhrnutím Svätého týždňa a Veľkej noci.

Táto schéma bola použitá s veľkým úspechom v Paríži.

V prvý oficiálny deň stretnutia, ktorým bol utorok, nosili mladí kríž stretnutí po parížskych uliciach.

Vo štvrtok, ktorý bol prežívaný ako Zelený štvrtok, sa s nimi stretol Ján Pavol II.

V piatok mladí prežívali Veľký piatok tým, že sa zúčastňovali na rôznych miestach mesta Krížovej cesty.

V sobotu sa konala na dostihovej dráhe sviečková vigília, pri ktorej pápež pokrstil dvanásť mladých z každého kontinentu.

A záverečná svätá omša v nedeľu bola najväčšou v dejinách Francúzska, pretože sa na nej zhromaždilo viac ako 1 milión ľudí.

Úspech Svetového dňa mládeže v Paríži bol neočakávaný. Mladí ľudia, ktorí sa ho zúčastnili, aj keď si to možno neuvedomovali, boli svojou prítomnosťou vážnou výzvou sekulárnym a materialistickým sebaklamom modernej európskej kultúry.